Blog

TAM KDE SA NAJVIAC ZBROJÍ

Tohtoročná správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) hovorí o globálnom spomalení nárastu výdavkov na zbrojenie. Ten sa v uplynulom desaťročí priemerne pohyboval v blízkosti hodnoty 4,5% každoročného nárastu. V roku 2011 oproti roku 2010 predstavuje nárast po veľmi dlhej dobe nižšiu hodnotu a to 0,3% vo svetovom priemere. Môžu za to najmä výrazné úsporné opatrenia mnohých vlád v čase ekonomickej krízy a aj preto má tento stav s najväčšou pravdepodobnosťou iba dočasný charakter.

Výdavkom na armádu dlhodobo kraľujú Spojené štáty americké so 41-percentým globálnym podielom na trhu. V prípade USA však môžeme pozorovať pokles výdavkov o 1,2%, čo súvisí najmä s odchodom vojsk z Iraku a Aganistanu či úspornými škrtmi v štátnom rozpočte. Na rok 2013 už prezident Obama odsúhlasil armádny rozpočet vo výške približne 662 miliárd, čo bude opäť znamenať približne 5%-tný pokles výdavkov. Spojené štáty si však vďaka tejto kolosálnej sume zaručene udržia prvenstvo. Druhou krajinou v poradí je Čína s oficiálnym rozpočtom približne 112 miliárd, čo je šesť-krát menej ako Spojené štáty. Nárast plánovaného čínskeho rozpočtu tak predstavuje 11,2% oproti tomuto roku, avšak ako i v prípade USA či v poradí tretieho Ruska jestvuje domnienka, že skutočné výdaje sú omnoho vyššie ako prezrádzajú oficiálne čísla a to najmä čo sa týka vývoja nových vojenských technológií. Čína prednedávnom úspešne ukončila program bezpilotných lietadiel, úspešne otestovala “neviditeľnú” stíhačku a predstavila i svoju prvú lietadlovú loď. Čínsky rozpočet na armádu sa oproti plánovanému odhadu zvýšil po revízií stratégie Pentagonu, ktorá plánuje zamerať väčšiu pozornosť na oblasť Tichomoria. Krajinou s tretím najväčším rozpočtom armády je Rusko s výdavkami približne 100 miliárd dolárov a s dlhodobým nárastom okolo 10%, ktorý sa má budúci rok zvýšiť dokonca o 25%. Rusko nepristúpilo k armádnym škrtom ani v čase krízy i napriek tomu, že rozpočty iných odvetví muselo výrazne skresať. Rusko má približne 4% podiel na zbrojení v globálnom meradle. Nasleduje Británia, Francúzsko, Japonsko, India, Saudská Arábia, Nemecko a prvú desiatku uzatvára Brazília.

Slovenský rozpočet predstavuje sumu jednej miliardy amerických dolárov, ktorá sa má podľa dlhodobej stratégie SR ustáliť nad hranicou jedného percenta HDP. V budúcom roku plánuje slovenská armáda i napriek kríze modernizáciu a zbrojenie za niekoľko desiatok miliónov.

Vysoké výdavky na armádu paradoxne vynakladajú aj mnohé chudobné štáty Afriky. V kontinentálnom merítku vzrástli výdaje na zbrojenie v uplynulom roku o vyše 8%. V žiadnom prípade nemôžme v jednotlivých prípadoch hovoriť o relevantných hráčoch na svetovom trhu, avšak Afrika ako celok a oblasť častých lokálnych vojenských konfliktov už predstavuje oveľa významnejšiu položku v kolonke dopytu. Z Afriky sa tak za uplynulé desaťročia stalo “smetisko” starých zbraní a munície z čias studenej vojny, ktoré sú sem exportované i dodnes. Aj napriek rozsiahlej chudobe obyvateľov, nedostatku pôdy, potravy či pitnej vody vydávajú mnohé africké štáty na armádu a zbrojenie aj 5%-tný podiel ich už i tak nízkeho HDP. Výraznejšie zbroja aj africké štáty s bohatými náleziskami nerastných surovín. Vysoké percento HDP vynakladané na armádu napriek rozsiahlej chudobe platí napríklad pre Sudán, Eritreu, Džibutsko, Mauritániu, Angolu, Namíbiu, Nigériu či mnohé ďalšie štáty.  

Výdavky štátov sveta na zbrojenie za posledných 10 rokov sa odhadujú až na závratných 7 biliónov dolárov čo znamená vyše 22 tisíc dolárov každú jednu sekundu. Za tú istú sumu by ste mohli nakúpiť vyše 500 miliónov automobilov strednej triedy, 100 biliónov rohlíkov, 11 biliónov fliaš minerálnej vody. Za rovnakú sumu by bolo možné vybudovať vyše 2500 veterných elektrární s kapacitou 1500MW, ktoré by vystačili pre milióny domácností. Za zlomok z tejto sumy by sa dalo pomôcť vyše 30-tim miliónom ľuďom, ktorí vo svete každý rok zomierajú na podvýživu či nedostatok pitnej vody. Za mizivé percento tejto sumy by bolo možné vzdelať všetky deti krajín tretieho sveta. Lepší biznis ako vojnu žiaľ zatiaľ nikto nevymyslel..

Najväčšie zbrojárske firmy (SIPRI akt.2010)

1. Lockheed Martin (USA) – 35,73 miliardy dolárov
2. BAE Systems (Británia) – 32,88 miliardy dolárov
3. Boeing (USA) – 31,36 miliardy dolárov
4. Northrop Grumman (USA) – 28,15 miliardy dolárov
5. General Dynamics (USA) – 23,94 miliardy dolárov
6. Raytheon (USA) – 22,98 miliardy dolárov
7. EADS (európske konzorcium) – 16,36 miliardy dolárov
8. Finmeccanica (Taliansko) – 14,41 miliardy dolárov
9. L-3 Communications (USA) – 13,07 miliardy dolárov
10. United Technologies (USA) – 11,41 miliardy dolárov

 

 

SLOVENSKÝ OBCHOD SO SMRŤOU

Slovensko sa stalo, podobne ako ďalšie štáty východného bloku na konci studenej vojny, rajom pre obchod so zbraňami. Rozmach zbrojárskeho priemyslu od 70-tych do konca 80-tych rokov, kedy výroba tvorila podľa oficiálnych štatistík približne 40% HDP, využili i mnohé slovenské firmy pri svojom vzniku začiatkom a v polovici 90-tych rokov. Slabú tuzemskú legislatívu podľa výročnej správy SIS z roku 2001 využívali vo veľkom pre svoje obchody aj mnohí obchodníci a priekupníci zo zahraničia, aby sa vyhli zodpovednosti za porušenie medzinárodných zmlúv a dohovorov. V roku 2001 pôsobilo na Slovensku približne 130 firiem, ktoré obchodovali so špeciálnou technikou, v tomto i predošlom roku mnohé firmy vyviezli okrem iného zbrane do Ugandy či Angoly, kde boli zaznamenané hrubé porušenia ľudských práv či dokonca do Libérie, na ktorú bolo v tom čase uvalené vojenské embargo. O medzinárodnú pozornosť sa vtedy postarala napríklad slovenská spoločnosť Hermes, ktorá na prelome tisícročí dodala vyradené lietadlá a veľký objem ďalšej vojenskej techniky do Angoly a jej zásielky pravidelne končili s problematickými povoleniami na hraniciach. Ďalšou spoločnosťou bola OSOS Vrútky, ktorá sa spomínala v megakauze Angolagate. V nej bol okrem ďalších 40tich osôb namočený i bývalý francúzsky minister vnútra a vtedajší vplyvný politik Charles Pasqua či syn bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda, Jean-Christophe. Predstavitelia OSOS-u obvinenia samozrejme popreli.

Slovensko začalo venovať pozornosť sprísneniu pravidiel obchodu so zbraňami najmä kvôli záujmu o vstup do Európskej únie a štruktúr NATO, kedy skutočne nastala aj ich výraznejšia zmena. To ale nič nemení na fakte, že legislatíva zostáva absolútne nedostatočná tak ako u nás, tak i vo väčšine štátov sveta. Existuje napríklad kódex Európskej únie o exporte zbraní z roku 1998, ktorý hovorí o zákaze obchodovania zo zbraňami s krajinami nachádzajúcimi sa v občianskej vojne alebo s krajinami porušujúcimi medzinárodné právo či ľudské práva. Pri odhalení, že Slovensko spolu s ďalšími členmi EÚ a NATO po roku 2006 vyvážalo vojenský materiál do občianskou vojnou zmietanej Srí Lanky v protichode s týmto kódexom, bol výsledok prešetrujúcej komisie negatívny. Dokument bol totiž prijatý ako vzájomná dohoda členských krajín a „záleží teda na jednotlivých štátoch, ako k tomuto kódexu pristupujú“, odkázala vtedy hovorkyňa komisárky pre vonkajšie vzťahy Christiane Hohmannová. Tento ako i mnohé ďalšie kódexy sa teda ukázali ako absolútne zbytočné a nefunkčné. Mnohé medzinárodné organizácie už niekoľko rokov volajú po silnej zmluve, ktorá by sa otázkou výroby a obchodovania so zbraňami zaoberala zásadným a nekompromisným spôsobom. Doteraz však stále k podpísaniu takéhoto dokumentu na globálnej úrovni nedošlo a nedá sa predpokladať ani to, že by podpísanie takejto zmluvy bez ďalších výraznejších represií zabránilo podobnému prístupu jednotlivých štátov, no najmä narastajúcemu čiernemu obchodu. Za krok vpred sa dá jednoznačne označiť takzvaný Dohovor o kazetovej munícií, ktorý zakazuje použitie, výrobu či skladovanie tohto typu bomby pre jej extrémnu nehumánnosť a vysokú mieru ohrozenia civilistov. Jedná sa o kontajnerovú muníciu, ktorá sa ešte vo vzduchu roztriešti a pri dopade tak tak zasiahne oveľa väčšiu plochu. Malé nevybuchnuté bomby či povetrnostné podmienky, ktoré ich odvejú mimo plánovaného miesta dopadu tak spôsobovali zmrzačenia detí a úmrtia veľkého počtu civilného obyvateľstva. Dohovor už podpísali desiatky štátov, no naša krajina medzi nimi nie je. Na Slovensku vyrába tento typ munície, konkrétne kontajnerovú strelu Agát, Dubnický ZVS Holding. Je ňou vyzbrojená veľká časť našej armády i napriek tomu, že ju nevyužíva a rovnako veľké počty tejto munície ležia i v slovenských skladoch. Ministri zahraničných vecí sa už roky nechávajú počuť, že k podpísaniu dohovoru naša krajina zatiaľ nepristúpi kvôli ekonomickému aspektu. V letných mesiacoch júl/jún tohto roku sa v New Yorku uskutočnila medzinárodná konferencia, ktorej cieľom bola dohoda a podpis zmluvy o obchode so zbraňami. Po mesiaci rokovaní, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia 170 štátov sveta však k dohode neprišlo. Najväčšou prekážkou boli postoje najväčších hráčov na trhu, teda USA, Ruska a Číny jako i momentálne konflikty na Blízkom a Strednom východe.

„Predávam pravičiarom, ľavičiarom, aj pacifistom… Tí ale veľmi často nenakupujú.“ znie pamätná veta Yuriho Orlova z filmu Lord of War a rovnako by sa dala označiť aj politika exportu zbraní zo Slovenska. Fungujúci zbrojárenský priemysel zameraný na výrobu a vývoj tvoria bývalé štátne podniky pretransformované na akciové spoločnosti ako napríklad DMD group. Na Slovensku sa však darí profitovať najmä súkromným spoločnostiam, ktoré vedú ostré boje pri každej štátnej zákazke (naposledy slovenská megakauza MOKYS, kde dokonca firmy Delta Defence a Delta B doručili svoje ponuky v navzájom vymenených obálkach). DMD celé roky prijímala nemalé dotácie od Fondu národného majetku, aby svoju výrobnú a vývojovú činnosť zachránila. Štát ani v jednej z jestvujúcich spoločností však väčšinový podiel nemá a bývalé štátne podniky, v ktorých je akcionárom dlhé roky tápu v mínusových číslach. Keďže vačšina západných štátov o starý ani nový slovenský vojenský materiál záujem nemá, export sa orientuje najmä na menej rozvinuté štáty Afriky či krajiny západnej a strednej Ázie, kedy v snahe akéhokoľvek profitu ignoruje morálne aspekty a najmä tamojšiu politickú situáciu či porušovanie ľudských práv. Mnohé z týchto štátov sú taktiež príznačné vysokou mierou korupcie čo treba brať do úvahy pri netransparentnom obchodovaní so zbraňami dvojnásobne. Pripomeňme si napríklad výjav ako vystrihnutý z už spomenutého filmu Lord of War, kedy si dal sprostredkovateľ obchodnej transakcie pri prevoze slovenských vyradených vojenských lietadiel do Angoly, previezť spolu s touto technikou i luxusný nábytok či vzorky vzácnej keramiky. Celý tento náklad bol najskôr zastavený slovenskou colnou políciou pre nezrovnalosti a problémy s povolením, o pár dní však už bolo ako zázrakom všetko v poriadku a jednalo sa vraj len o omyl..

Slovenské firmy tak vyviezli od roku 1993 zbrane do Sierra Leone, Libérie, Ekvádoru či Rwandy, v rokoch 2004-2006 krátke konvenčné zbrane do Guatemaly, kde je každý rok týmto typom zbrane zavraždených až 8000 ľudí. 90% z pištolí a revolverov je pritom podľa oficiálnych správ ľudsko-právnych organizácií v ilegálnej držbe. Medzi rokmi 2008-2009 predalo Slovensko na Srí Lanku 10.000 vojenských rakiet GRAD 122 v prepočte za 12,7 milióna eur aj napriek tomu, že už mesiace predtým prenikali informácie o porušovaní ľudských práv v tejto občianskou vojnou zmietanej krajine, ktorej vláda roky bojovala s Tamilskými tigrami. Na Srí Lanke zomrelo aj „vďaka“ slovenským zbraniam niekoľko tisíc civilistov. Hovorca diplomacie Ján Škoda vtedy uviedol: „My sme povolili obchod s muníciou, my sme nepovolili použitie munície.“ Vyplýva z toho i to, že ministerstvu zahraničných vecí by mal zrejme niekto do budúcne ešte pred uzatvorením obchodu vysvetliť, že oni si taktiež nepýtajú povolenie predajcu toaletného papiera predtým než ho použijú, keďže sa to od nich po nákupe viac menej očakáva. V roku 2011 putoval zo Slovenska vojenský materiál do Sudánu, ktorý je na pokraji vojenského konfliktu s južným Sudánom a z rôznych strán opäť doliehali správy o možnom porušení ľudských práv a medzinárodného práva (išlo o zbrane v kategórie bomby, torpéda, rakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože) v hodnote 116-tisíc eur. I keď obchod bol formálne v poriadku a neporušoval medzinárodné dohovory, naša krajina opäť uprednostnila profit pred ľudskými právami a možným ohrozením životov civilistov.

Ďalším a ešte nebezpečnejším aspektom zbrojárskeho biznisu je čierny obchod. Slovensko čelilo obvineniam z prekvitajúcich čiernych obchodných ciest od svojej samostatnosti hneď niekoľkokrát a to napríklad medzinárodnou ľudskoprávnou organizáciou Human Rights Watch. Upozornenia a obavy z nezákonných praktík obchodníkov či ich vynaliezavosť v právnych kľučkách však pretrvávajú dodnes. Veľmi častým postupom je totiž viacfázový export, čiže predaj zbraní alebo iného vojenského materiálu do krajiny s menším stupňom kontroly a väčšou infraštruktúrou ilegálnych ciest, z ktorej následne po prepise papierov putujú s inou firmou najčastejšie do krajín poznačených vojenským konfliktom. Posledné podozrenia hovoria o podobných metódach medzi slovenskými a bulharskými firmami.

Len málo ľudí na Slovensku vôbec vie, že naša krajina vyrába a najmä exportuje staré zbrane a vojenskú muníciu. Len málo ľudí v našom štáte to zrejme vôbec zaujíma a to i napriek tomu, že zbrojárenská lobby je zároveň i donorom mnohých slovenských politických strán a je i nedostatočne kontrolovaným sektorom pri nemalých štátnych zákazkách. Takzvaný krvavý biznis je jedným z najziskovejších a každoročne dosahuje profit vyše 70 miliárd dolárov. Aj kvôli nedostatočnej legislatíve a nekontrolovanému obchodu so zbraňami tak vo svete každú minútu zomrie jeden človek na následky zasiahnutia strelnou zbraňou. To však opäť takmer nikoho nezaujíma, predovšetkým to nezaujíma obchodníkov so zbraňami a ani našu krajinu. Peniaze a zbrane majú žiaľ aj u nás väčšiu moc ako ľudské životy a je preto len na nás aby sme to zmenili.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s